PRÍBUZENSKÁ PLEMENITBA

Čo sa rozumie pod pojmom príbuzenská plemenitba?
     Jedná sa o spojovanie dvoch jedincov, v ktorých rodokmeni sa vyskytuje spoločný predok. Hovoríme, že jedinec je na takéhoto predka PROCHOVANÝ. Stupeň príbuzenskej plemenitby možno vyjadriť napr. pomocou počtu voľných generácií (je to počet generácií predkov, ktorí sa vyskytujú na obidvoch stranách rodokmeňa medzi spoločným predkom a rodičmi sledovaného jedinca. Rodičovská generácia sa nepočíta, takže napr. potomok dvoch súrodencov alebo polo súrodencov nemá žiadnu voľnú generáciu, ak je spoločný predok na obidvoch stranách rodokmeňa v 3. generáciách , sú medzi nimi 2 voľné generácie. Všetko si ešte ukážeme na príkladoch). Dá sa tak jednoducho spočítať koeficient príbuzenskej plemenitby (Fx) podľa vzorca: Fx= 0,5 m+n+1 x 100, kde m= počet generácií medzi sledovaným jedincom a spoločným predkom na otcovskej strane rodokmeňa a n = počet generácií medzi sledovaným jedincom a spoločným predkom na materskej strane rodokmeňa. Výsledkom sa vyjadruje v percentách a udáva, o koľko % má potomok menšiu variabilitu svojho genetického základu ako zvyšok populácie. Pokiaľ je spoločných predkov v rodokmeni viac, vypočíta sa Fx pre každého z nich a výsledný koeficient príbuzenskej plemenitby jedinca je daný ich súčtom.
     Podľa "sily" príbuzenskej plemenitby ich  môžeme rozdeliť na:

• úzku - jedinec nemá medzi spoločnými predkami žiadnu voľnú generáciu, Fx je 12,5% a vyšší. Takýto chov má opodstatnenie, iba pokiaľ  potrebujeme u potomkov zafixovať nejakú žiadúcu vlastnosť, ktorá sa v populácií bežne nevyskytuje (túto vlastnosť samozrejme musí dedične prenášať spoločný predok). Tento chovateľský postup bol nutný pri vzniku väčšiny plemien, dnes sa používa iba v naozaj výnimočných a odôvodnených prípadoch a na základe povolenia hlavného poradcu chovu.
• blízku - medzi spoločným predkom sú 1-2 voľné generácie, Fx je 12,4% - 3,125%. Príbuzenská plemenitba na dve voľné generácie je v chove je  pomerne často využívaná.
• vzdialená - chová sa na 3-4 voľné generácie, Fx je nižšie ako 3,125%.

Klady a zápory príbuzenskej plemenitby

Dopredu je treba poopraviť pomerne rozšírený názor, že pri použití príbuzenskej plemenitby vznikajú v chove dedičné vady. Žiadna vada nevzniká, defektné gény už musia u predkov byť ,ale vďaka veľkej variabilite nepríbuzných jedincov je malá pravdepodobnosť, že sa dvaja nositelia rovnakej dedičnej choroby spária.
Pri použití príbuzenskej plemenitby dochádza ku znižovaniu variability a "fixácií" génov (vlastností) určitého predka v chove –tých dobrých, ale bohužiaľ i zlých. Zvyšuje sa teda pravdepodobnosť, že sa v chove stretnú dvaja nositelia rovnakého defektného génu,čo sa samozrejme prejaví na potomstve.

Na druhú stranu, je i omnoho väčšia pravdepodobnosť, že potomstvo sa bude blížiť v exteriéru a že bude tieto vlastnosti tiež omnoho lepšie predávať svojím potomkom. (ako opak fixácie génov) a k imbrednej depresií – tá sa prejavuje medzi prispôsobivosťou a životaschopnosťou jedincov až reprodukčnými problémami.
To sa deje z počiatku veľmi nenápadne , tak že si problémov všimneme ,až keď je na nápravu väčšinou neskoro. Pokiaľ k tomu dôjde v v jednom chove, náprava je pomerne jednoduchá ,stačí v chove použiť celkom nepríbuzného jedinca. Pokiaľ neprimerane stúpne príbuznosť medzi jedincami v celej populácií (čo hrozí predovšetkým u málopočetných plemien), môže dôjsť k ťažko napraviteľným stratám.

Podmienky úspechu príbuzenskej plemenitby  

 
Výber vhodného spoločného predka  

- vzhľadom k hore uvedenému je veľmi dôležité, aby predok, na ktorého je náš jedinec prechovaný bol čo nakvalitnejší a pokiaľ možno nebol nositeľom žiadnych vád.

Nie menej dôležité je, aby svoje kladné vlastnosti dobre predával svojim potomkom. Takto v minulosti vznikali otcovské línie a s nimi i líniová plemenitba  (nie iba u  psov, ale u všetkých druhov ochočených a šľachtených zvierat - mnoho chovou hospodárskych zvierat je na nej postavených dodnes).

dedičnosť vlastností , ktoré je potreba v chove utvrdiť –menej dôležitá podmienka

- Každá výsledná vlastnosť psa je daná jeho genetickým základom a vplyvom prostredia.
Dedičnosť určuje, akou zmenou sa na výsledku podieľajú gény rodičov a akou prostredie. Všeobecne sa dá povedať, že exteriérové znaky majú vyššiu dedičnosť ako napr. pracovné vlohy. Je to logické –napr. dĺžka úmrtnosti u narodeného zvieraťa ťažko ovplyvníme.
Ale i jazvečík, ktorý zdedil po rodičoch výborné vlohy pre hlasitosť môže na skúškach sklamať, pokiaľ mu majiteľ nedá možnosť dostať sa  "do zvery", alebo pes s výbornými vlohami pre prácu na farbe bude k ničomu, pokiaľ tieto nebudeme rozvýjať. A naopak, i podpriemerného psa sa dá slušne vycvičiť a predviesť veľmi úspešne na farbiarskych skúškach.
Takže príbuzenská plemenitba prináša úspech, ak šľachtíme znaky s vyšším stupňom dedičnosti. Preto sa omnoho viac využíva na upevnenie exteriéru ako prácu. U pracovných vlôh dosiahneme obdobného výsledku, ak použijeme nepríbuzného jedinca s vynikajúcimi pracovnými vlohami.

Z toho vyplýva, že príbuzenská plemenitba zďaleka neovlyvňuje pracovné vlohy tak ako ich exteriér, a tvrdenie že potomkovia pochádzajúci z takýchto spojení strácajú pracovné vlohy nemá žiadne logické opodstatnenie. Opäť všetko závisí iba na kvalite spoločného predka..

• vyhodnotenie vrhov – vzhľadom k hore uvedeným rizikám je nutné sledovať a podchytiť možný zvýšený výskyt niektorých vád a vyhodnocovať, či sa podarilo vylepšiť to, čo sme chceli.
• Nič sa nemá preháňať – prechovávať na spoločného predka nemožno donekonečna
• Najpoužívanejšie postupy príbuzenskej plemenitby

• Úzká příbuzenská plemenitba – ide o spojenie dvoch súrodencov, polosúrodencov, rodičov s vlastnými potomkami a pod.

Takmer sa nepoužíva. Chovateľský zámer musí byť jasný ,aby riziko bolo, čo najmenšie a neboli zistené žiadne vady , znížená početnosti a životaschopnosti vrhov ani straty pracovných vlastností. 

Príklad:  čerstvo uchovnený  ARGO z VRÁTNEJ, výborný, CAC

Spojenie dvoch polosúrodencov. Argo je na Lesana z Hradu Strečno prechovaný 2x2. Nie je tu žiadna voľná generácia, Fx=0,5 1+1+1 x100 = 12,5%.

• Liniová plemenitba - spojovanie psa a feny , ktorí patria do rovnakej otcovskej línie. Využívaná v minulosti, dodnes sa používa intenzívne u mnoho plemien. Dovolím si tvrdiť, že aj keď je u plemeníkov v zozname chovných psov uvedená príslušnosť k línii , v chovu sa moc nevyužíva.

Příklad: rovnaký chov . Chovný pes JAK z VRÁTNEJ - výborný, CAC, KBS, ZV, BZ, BZH a LZ vše I.c., CACT

Jak je 3x3 prochovaný na Eddyho z Polesia. Pre tohto predka má 2 voľné generácie.Fx = 3,125%. Produktom príbuzenskej plemenitby je i matka BESSY z VRÁTNEJ (Chita z VRÁTNEJ  je dcéra Celly z Jelenej paseky). Bessy je na Celly prechovaná 2x3, s jednou voľnou generáciou, Fx=6,25%.

• Rasmussenovv faktor - názov sa používa u chovateľov dostihových koní. Je to metóda veľmi moderná a populárna v chove plnokrvníkov, kde sa šľachtí výhradne na výkon. Vychádza z predpokladu, že matka, ktorá dá s dvoma rôznymi partnermi špičkových potomkov, musí mať veľmi kvalitný genetický základ. Jedná sa teda o príbuzenskú plemenitbu na fenku - a to cez dvoch rôzne kvalitných potomkov..

Příklad:  fenka HERY Stajan, výborná, obl. víťazka, pracovné vlohy

Tu ide o prechovanie 2x3 na fenku HEIDI Rosnička cez polo bratov KORDA ( klubový víťaz) a INTERA ( klubový víťaz) Rosnička. Iba na zopakovanie - príbuzenská plemenitba na jednu voľnú generáciui, Fx = 0,5 1+2+1 x100 = 6,25%.

späť