Stav, keď sa v chove začne diať niečo neuveriteľného, a to napriek všetkým hygienickým opatreniam, poznajú najmä chovatelia, ktorí majú za sebou niekoľkoročnú a mnohokrát veľmi úspešnú minulosť.

Nezabrezanie sa sučiek, málopočetné vrhy a skorý úhyn šteniat, sa stávajú pre mnohých úspešných chovateľov doslova nočnou morou. Mňa osobne stretla táto zlá skúsenosť na prelome roka 20xx a tak cítim potrebu sa s vami o dostupné informácie o Herpes víruse podeliť.

Medzi dnešné inkriminované poruchy plodnosti v chove psov patrí často aj Herpes vírus. Že je veľmi často príčinou úmrtia v novorodeneckom veku, je už mnoho rokov známe, ale dnes je tento vírus rovnako veľmi často zodpovedný za neplodnosť (feny sa nezabreznú, hoci všetko vyzerá normálne alebo majú nezvyčajne malé vrhy alebo šteňatá majú podpriemernú hmotnosť ).

Zvláštnosti a epidemológia

Tento vírus bol prvý raz popísaný v roku 1965 v USA ako príčina infekčného úmtria novonarodených šteniat. Od tej doby je jasné, že že Herpes vírus môže vyvolať infekciu aj u starších šteniat a dospelých jedincov. Jedná sa o špecifický vírus vyskytujúci sa u psov, ale aj u ostatných psovitých šeliem. Hoci sa to môže týkať aj rozmnožovania iných zvierat, vyskytujú sa známky onemocnenia častejšie v chove psov a tiež keď sa zíde viac psov dohromady (napr výstavy). Hlavným príznakom napadnutia týmto vírusom je celoživotná, skrytá infekcia. Inými slovami, raz infikovaní jedinci ostanú doživotnými a neustálymi nosičmi vírusu aj bez viditeľných prejavov nemoci. V stresových situáciach može dôjsť k reaktivácii a s tým spojeným vylučovaním vírusu.

Prenos

U dospelého psa sú následky infekcie Herpes vírusom málo známe. Diagnostikované symptómy, ako napr nádcha, zmizne po niekoľkých dňoch. Avšak týmto spôsobom sa vírus prenáša, lebo presídli na sliznicu v dýchacej trubici. Rovnako sa nachádza v pohlavnom ústrojenstve a môže vyvolať vznik malých pľuzgierov v prednej oblasti genitálii u súk alebo na predkožke u psov. Tak môže byť vírus vylúčený so slinami, so sekrétmi z nosa, ale aj z genitálii. Infekcia, ktorá primárne nepredstavuje žiadné ochorenie, vznikne pri priamom kontakte, ako napr. pri olizovaní alebo pri krytí. Fena môže byť už pri prvom kontakte so psom infikovaná. Ak sú feny infikované pri kryti alebo cez tehotenstvo, prechodia tuto inefkciu väčšinou dobre.  Ale nebezpečným sa stáva vírus pre šteňatá. Na začiatku tehotenstva može viesť infekcia k resorpcii (vstrebaniu plodov) alebo po 35 dni tehotenstva k potratu plodov. Najčastejšie sú šteniatka infikované v prvom týždni života. Pokiaľ sa skrytá infekcia aktivuje pri pôrode, môže dôjsť k nákaze pri pôrode, alebo tesne po ňom. V priebehu pôrodu sa šteňatá môžu nakaziť v pôrodných cestách, potom prostredníctvom sekrétov z nosa papuľky feny, ktoré vylučuje pri neustálom olizovaní a pri takomto úzkom kontakte dochádza k ďalšiemu prenosu vírusu. Takto sa infekcia šíri veľmi rýchlo.

Symptómy

Pokiaľ sú šteniatka infikované v priebehu pôrodu alebo bezprostredne po ňom, je inkubačná doba 3-7 dní. Medzi prvé príznaky patrí preháňanie a zvracanie. Šteniatka, ktoré sa spočiatku zdajú čiperné, odmietajú za krátky čas sať, sú apatické, trpia dušnosťou a vydávajú nepretržite bolestivé škreky. Tieto permanentné prejavy bolesti znamenaju pre fenu značnú nervovú záťaž. Neúspešná snaha ukľudniť nariekajúce šteňatá a neschopnosť odstrániť bolesti možu viesť k tomu, že fena svoju opateru o ne ukončí. Tým sú štenatá iba s ľahkým priebehom onemocnenia ešte viac ohrozené, hoci by mali šancu na prežitie. Tu musí na ukľudneni feny naprosto nutne zapracovať  chovateľ.

Prevencia a starostlivosť

Aby sa sa v chove zamedzilo nebezpečenstvu infekcie, je lepšie tehotnú fenu ku koncu tehotenstva (asi 3 týždne pred pôrodom) a šteňatá aj s matkou behom prvých troch týždňoch izolovať. Pretože sú zvieratá oboch pohlaví, infikované celoživotne predstavujú pre chov s pozitívnymi jedincami riziko (prenos vírusu pri krytí). Ak fena vykazuje vysoký podiel protilátok, môže materským mliekom predať ich svojim šteniatkam a vrh je tak proti nemoci ochránený

Infekcia CHV je všade v Európe !

Herpes vírus u psov je celosvetovo rozšírený a prípady a dôsledky sa dajú iba ťažko dokumentovať. Vírus, ako sa zdá, prináša do chovu prevažne veľké problémy vďaka potenciálnym následkom v rozmnožovaní. Akútnymi prejavmi (potrat, úmrnosť ..), ktoré sú hodne známe, však jeho prejav nekončí. Jeho úloha, bežne neviditeľná, sa prejavuje v neplodnosti, a tá sa ešte stále podceňuje. Infekcia CHV je všade v Európe, aj u nás velmi rozšírená. Pre neznalosť veci (bohužiaľ aj veterinárov) sa veľa úhynov novonarodených odkladá (bez vyšetrenia na CHV) ako bežné percento úmrtnosti u mäsožravých zvierat a mnoho chronicky nezabrezaných súk nie je nikdy na prítomnosť vírusu vyšetrená. Prítomnosť vírusu, ako takého, sa v živom zvierati zistiť nedá ani v ČR ani v západnej Európe. Možno len vyšetriť krv na protilátky proti CHV s predpokladom, že pokiaľ zviera vírovú infekciu prekonalo, jeho telo si vytvorilo protilátky. Vyšetrenie chovnej feny pred krytim je však absolútne zbytočné vzhľadom k tomu, že infikovaná môže byť pri krytí alebo hocikedy potom. Vírus je prenosný všetkými telovými tekutinami.

U novorodencov býva terapia neúčinná, pretože onemocnenie je veľmi rýchle. V miernejších prípadoch môžeme skusiť použiť a  aplikovať intraperitoneálne 1-2 ml séra, a to od matiek vakcínovaných alebo preukázateľne pozitívnych. Šteniatka nie sú schopné do veku 2 týždňov dostatočne udržiavať svoju teplotu a vzhľadom k tomu, že vírusu sa darí pri teplote 35-36 stupňov, je možné ovplyvniť priebeh onemocnenia  hlavne zvýšením teploty prostredia aspoň na 36-37 stupňov. Pri vlhkosti 45-55%. Vzhľadom k fatálnym následkom v prípade infekcie v novorodeneckom štádiu a v prvom mesiaci po pôrode a absolútnu nemožnosť zabrániť úhynu  novorodencov, je očkovanie tehotnej feny vakcínou Eurican herpes proti tomu prechádzka ružovou záhradou. Vakcína, ktorá sa ako jediná na svete vyrába a je aj u nás dostupná, v cenových reláciach cca 25-30 eur, obsahuje len čisto protilátky CHV. Neobsahuje teda ako niektoré vakcíny proti iným vírovým onemocneniam psov, modifikované alebo oslabené vírusy, ale skutočné priame protilátky proti tomuto vírusu - jedná sa o aktívnu imunizáciu feny a nenarodených šteniat.

V prípade, že sa pre tento krok rozhodnete, je treba aplikovať prvú dávku týždeň pred predpokladaným krytím alebo najpozdejšie týždeň po ňom. Druhá vakcína je potom potrebná jeden až dva týždne pred predpokladaným dátumom pôrodu. Prvou dávkou predchádzame úhynu embríí ( tzn notoricky nezabrezujúce sa feny), druhou dávkou potom imunizujeme priamo šteniatka. Je na každom chovateľovi, aby sa rozhodol pre správne riešenie. Poznám veterinára, ktorý totálne razantne odmietol fenu očkovať s tým, že tehotná fena by nemala byť ani odčervovaná a nie ešte očkovaná. Do istej miery má pravdu, on ale nie je chovateľ, ktorý potom bude držať v náručí plačúce šteniatka a s absolútnou bezmocnosťou pozerať ako umierajú.

Jana Goliášová, poradkyňa chovu

Toľko z chovateľskej praxe, teraz to zhrnieme po stránke odbornej, veterinárnej

Herpes - vírusové ochorenie je akútne vírusové ochorenie spôsobujúce náhly úhyn cicajúcich šteniat, poruchy reprodukcie alebo postihnutie respiračného traktu.

Prejavy

DNA vírus čeľade Herpesviridae, podčeľaď Alpha herpesvirinae, Canine herpesvirus 1 (CHV- 1)

1. postihuje sliznice dýchacieho a pohlavného aparátu
2. je málo odolný     - pri 4 ° prežíva 30 dní, pri 37 ° - 22 hodín
                              - vyššie teploty ho inaktivujú
                              - na bežné dezinfekčné prostriedky
3. prenos vírusu in utero (vnútri v maternici)
4. spôsobuje potraty
5. zapríčiňuje pôrod mrtvých šteniat
6. systémová infekcia novorodencov
7. prežíva v šteňatách aj dospelých jedincoch - tí sú potom vírusonosiči

Spôsob nákazy:

1. nakazenie počas pôrodu v pôrodných cestách
2. oronazálny prenos (cez nosné otvory)
3. kontaktom - nakazený vrh šteniat
novoprikúpené latentne (skryté) infikované jedince
krytie súk
predmety (zriedkavo)

Symptómy

Symptómy u šteniat:

- infikované vnútorne v v prvom týždni života ( nevyvinutá termoregulácia)
- úhyn po 12-48 hodinách
- infikované v prvých dvoch- troch týždňoch života
- depresia, hnačky , féces žltohnedej farby
- výtok z nosa, respiračné ťažkosti, podkožný edém, bolestivý dotyk brucha, straty vedomia,
- ohnutie chrbáta
- úhyn za 6-9 dní po infekcii

Priebeh infekcie u šteniat
- premnoženie vírusu na slizniciach respiračného aparátu - poškodenie ciev
- rozšírenie vírusu infikovanými leukocytmi do lymfatických tkanív a útrob orgánov

Symptómy u dospelých jedincov a šteňatách starších 5 týždňov:
- mierny klinický priebeh
- premnoženie vírusu obmedzené na tkanivá horných dýchacích ciest a pohlavného aparátu
- mierna infekcia horných dýchacích ciest
- u dospelých jedincov lézie na slizniciach pohlavných orgánov

Symptómy u starších jedincov:
- asymptomatický (bez príznakov) priebeh infekcie
- prechod do latencie
- imunosupresia-  potlačenie obranyschopnosti (stres, kortikoidy), opätovné vylučovanie vírusu, u gravidných abort (potrat), pôrody slabších mláďat

Diagnostika

1. klinické a hematologické vyšetrenie nešpecifické (trombocytopénia ALT- nedostatok krvných dostičiek )
2. patologickoanatomické a patologickohistologické vyšetrenie
3. priama alebo nepriama imunoflurescencia
4. kultivácia na bunkových  kulktúrach
5. vírus neutralizačný test
6. PCR

Nálezy

1. mnohopočetné krvácania a dystrófia ( poškodenie ) orgánov
2. edém plúc, hepatitida, až cirhóza pečene

Terapia

1. pri generalizácii (rozšíreni) infekcie neúčinná
2. v menej náhlych  prípadoch aplikácia 1-2 ml hyperimúnneho séra pro toto - u všetkých šteniat v chove
3. zaistenie teploty prostredia 36-37,7 °, pri 45-55 %-nej vlhkosti vzduchu

Prevencia

1. vakcinácia suky
2. separácia súk 3 týždne pred a 3 týždne po pôrode
3. vyradenie pozitívnych súk z chovu
4, vyradenie šteniat pozitívnych súk z chovu
5. vyhovujúce zoohygienické podmienky
6. kontrola krycích psov a jedincov dovezených do chovu

Vakcinačná schéma pre vakcínu

EURICAN HERPES 250

Otvorený dopis chovateľa

Vážení priatelia, priaznivci a chovatelia slovenských čuvačov,

Chcel by som sa s vami  podeliť o jednu veľmi nepríjemnú skúsenosť z mojej chovateľskej praxe. Od roku 2001 som v mojej chovnej stanici Larin dvor odchoval úspešne až do februára 2006 tri vrhy, v ktorých bolo spolu 19 mláďat. Myslím si, že veľmi perspektívnych a výstavne pomerne úspešných, do chovu bolo zaradených niekoľko sučiek a psov.

Považujem sa za starostlivého chovateľa a bol som pri všetkých pôrodoch od začiatku do konca. Priebežne som vyhodnocoval vývoj a rast šteniat a do ich odberu bolo správne postarané o ich výživu i veterinárnu starostlivosť. S rastúcimi obavami som v posledných dvoch rokoch sledoval správy o úhyne šteniat v Čechách a aj u nás na Slovensku, tesne po pôrode a študoval veľmi sporé zmienky o strašidle zvanom Herpes vírus, prichádzajúcom k nám zo Západu. Fena Lara sa mi začala hárať 11.12.2006 a s pripravenou som bol na krytí 22.12.2006 s Finom v Pribyline u Janky Goliášovej. Nič nenasvedčovalo, že je niečo špatne a po cca týždni som podľa správania feny zistil, že je kotná. Kotnosť prebiehala bez problémov a aj keď sme sa s Jankou o Herpese spolu rozprávali, nevidel som som dôvod akútnho očkovania. V polovine januára ma Janka vystrašila správou, že jej uhynuli štence. Bola z toho v šoku a ja som sa na podrobnosti radšej nepýtal. Poradila mi, aby som v termíne 10-14 dní pred pôrodom dal fenu očkovať prípravkom Eurican herpes, čo by malo štence ochrániť pred najhorším. Konzultoval som s mojim veterinárom a i keď jeho názor bol, že ak fena doposiaľ nepotratila / to bolo okolo 27.1.2006/ zrejme bude v poriadku a nič nehrozí. Požiadal som ho, aby mi, keďže predpokladaný termín pôrodu bol 24.2.2006, zabezpečil na 14.2. uvedený preparát na zaštiepenie. Oponoval, že sa štiepenie malo byť aj týžden po krytí, že to teraz už nebude ono, ale trval som na svojom. Fena, dobre živená, sa rozširovala a odhadoval som podľa toho ako vyzerala okolo 10.2., že bude mať okolo 10 šteniec. Keď som 14.2. telefonoval veterinárovi, či môžem prísť na dohodnuté štiepenie, najprv ma zjazdil, že som sa neozval tak dva dni vopred, že vakcínu nemá a že mu ju dovezú až 17.2. Takže sme boli štiepiť až 17.2, ale hovoril som si, že som aspoň stihol termín 7 dní pred pôrodom. Neuvedomil som si ale, že fena zrejme bude maž početnejší vrh a pôrod nemusí mať u nej obvyklý 63 deň, ale skôr. Tak sa aj stalo, pôrod začal už 21.2. popoludní. Ako obvykle som fenu uložil do uzavretého koterca a okamžite som zapol ohrievanie miestnosti, lebo v tom čase bola priemerná teplota okolo -7 stupňov. Celzia. Pôrod prebehol bez nejakých ťažkostí za mojej asistencie a okolo 01.00 hod 22.2. porodením deviateho šteniatka skončil. Fene som všetky štence priložil k ceckom a všetky boli veľmi životaschopné s váhou od 520 - 700 gramov. Pričom tých 700 g bolo vo vrhu 7, pomer bol 7 psov a 2 fenky. Teplota v koterci sa pohybovala okolo 22 stupňov. Štence s fenou som uložil na podložku z kobercov a podložky joka, aby nezachladli odspodu. Po piatich hodinách som ešte fene pichol injekciu na vypudenie zvyškov pôrodu z maternice a fena sa pekne vyčistila. V priebehu dňa po pôrode nič nenasvedčovalo, že sa schyľuje k chovateľskej tragédii. Podvečer som si všimol, že jeden pes malátne leží bokom a keď som ho vzal do rúk, bol o niekoľko stupňov chladnejší ako ostatné a zvláštne tuhý, akoby bol dlhšie od feny a zachladol, zohrial som ho ešte na 36 stupňov a opäť priložil fene k ceckom, sací reflex bol u neho slabší, ale ešte nevymizol. Ku štencom som v priebehu noci chodil prikurovať každé 3 hodiny, aby som udržal teplotu nad 20 stupňov a v priebehu noci som si nič zvláštneho nevšimol, ale ráno o 6.00 hod som zistil, že už 5 šteniat ( 4/1) má také isté príznaky ako ten pes deň predtým. Okamžite som ich z koterca odniesol a prikurovaním som v koterci zvýšil teplotu na okolo 25-27 stupňov. Postihnuté štence som umiestnil pod lampu do teploty 35-36 stupňov, dal som tam vlhkú handru, štence som flaškou krmil mliekom od veterinára, vlhčil im genitálie a zadočky, aby nedržali moč a fekálie. Približne okolo 9.00 hod postihnutý pes i napriek starostlivosti dostal krče a po trojnásobnej sérii krčov s následným stuhnutím, ktoré sa mi dvakrát podarilo masážou rozohnať - uhynul, po hodine rovnakým spôsobom nasledoval druhý pes. Uhynuté štence som zaniesol veterinárovi, ktorý mi ponúkol, že do troch týždňov v D.Kubíne urobia rozbor a buďto potvrdia alebo vyvrátia mnou uvedenú podozrivú diagnózu-Herpes vírus, ale ak sú postihnuté ešte tri štence, už im nikto nepomože. Oznámil mi, že mi uhynie zrejme celý vrh. Vystresovaný som sa vrátil domov a striedavo sa venoval chorým a nepostihnutým štencom, pričom som ešte ukľudnoval vystresovanú matku - fenu. Dbal som na to, aby som sa vždy riadne umyl a prezliekol, keď som šiel do koterca k zdravým štencom, tie nejavili žiadne známky choroby ich nešťastných súrodencov. Do večera 23.2. v krčoch a podľa mňa pri zlyhávaní pľúc uhynuli aj tie tri postihnuté štence a tak v priebehu jedného hororového dňa mi z nádherného 9 členného kráľovskeho vrhu, ostali traja psíci a jedna fenka, ktorí kedže majú hodne stravy, riadne priberajú, sú po odčervení a majú sa k svetu. Veterinár šomre, že to nemusel byť ten Herpes, ale premnoženie nejakých baktérii, ktoré mi zdecimovali vrh, ale ja som príznaky konzultoval s rovnako postihnutou Jankou Goliášovou a tá mi ešte predtým popísala presne rovnako úhyn svojich šteniec. Pôrod u mňa, aj u nej prebiehal v hygienických podmienkách, veď každé šteňa som po výjdení zo suky a keď ho oblízala, vysušil inou, čistou flanelovou handričkou, kryt miesta, kde fena rodila - koberec som okamžite po pôrode z koterca vyhodil a podložky pod fenou a šteňatami som menil za čisté a nakoniec som fene srsť znečistenú pôrodnými tekutinami vystríhal, čž urobil som všetky opatrenia, aby sa tam nejaké baktérie nemnožili.

Zo strohých informácii z Vademeka veterinára z roku 1990 som si prečítal, že príznaky, ktoré som popísal, sa zhoduju s príznakmi strašidla zvaného Herpes, takže ma už nikto nepresvedčí, že to nebola táto nákaza, ktorá mi pripravila také tragické chvíle.

Možno to vážení priatelia považujete za nejaké sťažovanie si nešťastníka, ale ja toto píšem preto, aby som vás vystríhal, pripravil na príchod psieho moru, ktorý ak sa rozšíri na orechov a z nich na líšky a v závere aj na vlkov v našich horách, tak určite vyhubí celú túto populáciu, lebo bez pomoci bude ich ďalšie množenie nulové.

Čo poradiť na záver? Len toľko, že ak vás bude veterinár ukľudňovať, že Herpes virus je choroba buldočkov a prešľachtených plemien, nemá pravdu, je to už aj náš problém a preto, ak už ľutujete cca 30 eur po krytí / zhruba týždeň po krytí/, tak si dajte fenu určite zaočkovať od 50. do 52. dňa kotnosti Euricanom herpes a zabezpečte si tú vakcínu dopredu, aby ste túto dobu neprešvihli, ako to zariadil veterinár mne. Fenu od 58. dňa už držte v uzavretom koterci a pre istotu v teplote cca 20 stupňov, ktorú tesne po pôrode zvýšte na najmenej 25 stupňov. Ak zistite niektorý z mnou popisaných prvotných príznakov u niektorého zo šteniec, okamžite ho izolujte a už neliečte, radšej bezbolestne utraťte, aby sa netrápilo. Túto izoláciu myslím preto, že mám podozrenie, že jedno zo šteniat mi slinami na ceckoch nakazilo ostatné zdravé štyri. Čo ako vám bude ľúto, urobte to utratenie razantne hned, lebo niekoľkohodinové utpenie šteniatka neprajem pozorovať ani nepriateľovi. Dobre sa dezinfikujte pri styku so zdravými štencami a sukou a nezabudnite sa modliť, lebo podľa veterinárov je pri tejto chorobe mortalita šteniec 100 %, a to, že som štyri zachránil, považuje môj veterinár za zázrak a vykladá, že to nemohol byť Herpes. Kecá !!

Nedalo mi, aby som sa s vami o moju skúsenosť nepodelil, Želám vám viac chovateľského šťastia, ako som mal 23.2.2006 ja. A ešte konštatovanie, myslím si, že ak by terajší veterinári boli ako tí v 70-80. rokoch minulého storočia a miesto záujmu o rýchly zárobok, začali rozmýšlať, niečo by určite vymysleli, teraz sa len snažia, aby od chovateľa vymámili čo najviac peňazí za rôzne očkovacie látky, ale pomôcť vám pri ťažkostiach nepomôžu, takže si odovzdaním vzájomných skúseností musíme pomôcť sami.

Ing.Horislav Haratík, chovná stanica slovenských čuvačov, Larin dvor, Riečiny 36/B, Martin