Každé leto dôjde k niekoľkým úmrtiam zvierat, ktoré ponechajú ich majitelia "na chvíľku" v aute. Z tej chvíle sa stane hodina aj viac, posunie sa tieň..a z vnútra vozdidla sa stane smrtiaca pasť, z ktorej niet úniku.

Pokiaľ sa napriek všetkým varovaniam niekomu stane, že pes po návrate pána k autu javí známky vyčerpania a úzkosti, prípadne dokonca bezvedomie, preneste ho do tieňa na chladné a vzdušné miesto. Menším psíkom priložte na nohy studené obklady, väčším ich radšej polejte studenou vodou. Prevoz k veterinárovi sa nedoporučuje, je lepšie ho zavolať k psovi. Veterinár má rýchlejšie možnosti ako psovi znížiť telesnú teplotu, prípadne mu dá injekciu voči dehydratácii a vám poskytne rady pre ďalšie domáce ošetrenie zvieraťa.

Prehriatie hrozí psom aj na prechádzkach. Z horských chodníkov a cestičiek sála absorbované teplo a psy tak dostanú do tela teplo nielen zhora, ale aj zdola. Preto sa nemá chodiť na vychádzky medzi 11 a 14 hodinou a najlepšie je, ak sa to dá, psa doniesť alebo doviezť až na najbližší trávnik.

Popáleniny a opareniny

Psy sa často s majiteľmi zúčastňujú letného grilovania. Popáleniny potom hrozia obom. Otvorený oheň alebo žeravé uhlíky spôsobujú bolestivé a ťažko hojiteľné rany. Pokiaľ už k popáleniu dôjde, ochlaďte ihneď postihnuté miesto studenou, najlepšie tečúcou vodou. Proces devastujúceho procesu sa tak zastaví a studená voda prinesie okamžitú, aj keď len chvíľkovú úľavu. Problém môže nastať, keď pes v šoku z bolesti uteká alebo pokuše človeka, ktorý ho ošetrí. Ak ide o menšiu popáleninu, ostrihajte opatrne srsť zo spáleného miesta. Pokiaľ je vopred jasné, že na ošetrenie nestačíte sám, prenechajte aj strihanie radšej na veterinára. Stejné pravidlá má aj prípad, ak sa psík oparí.

Do oblasti spálenin patria aj popálené labky. Jemná pokožka sa na poduškách labiek ľahko poškodí práve lete na prechádzkach po betóne, asfalte alebo dlažbe. Každý kto niekedy v lete prebehol naboso kúsok takého povrchu, iste vie, ako horúci môže byť. Popálená koža sa vysuší a popraská, a pretože sa nachádza na exponovanom mieste, ťažko sa hojí a ešte sa do nej dostávajú aj ďalšie nečistoty zo zeme. Preto sa odporúča menšie plemená cez najhoršie úseky prenášať, s väčšími, pokiaľ sa dá obísť tie úseky. Dlhotrvajúce prechádzky nechať aspoň v lete na skoro ráno alebo pozdejšie podvečer.

Kusnutia a žihadlá

Slnečné počasie evokuje k prechádzkam, na ktorých sa môže pes ľahko poraniť. Najčastejšími pôvodcami kusnutia bývajú iní psy alebo hadi. Hadie uštipnutie patrí do starostlivosti veterinára. Pokiaľ nájdete ranku na končatine, možete ľahko priškrtiť miesto nad kusnutím, alebo medzi rankou a srdcom, poznamenať si čas priškrtenia a utekať k veterinárovi. Psie kusnutie môže nielen spôsobiť krvácajúce stavy, ale byť aj zdrojom infekcie. Ostrihajte srsť z rany a jeho okolia, poranené miesto umyte teplou vodou a skontrolujte či pes nemá aj ďalšie rany, z ktorých by pozdejšie mohli vzniknúť hnisavé abscesy. Aj keď je váš pes očkovaný proti infekčným ochoreniam, aj tak navštívte veterinára a nechajte psíkovi podať antibiotikum. Včelie alebo osie žihadlá môžu spôsobiť opuch, ktorý by znemožnil psovi dýchanie, preto včas vyhľadajte odbornú pomoc. Žihadlo včiel najprv vytiahnite.

Dopravné nehody

Psa odneste z cesty, kde by mohol prísť k ďalšiemu úrazu. Pokiaľ je v bezvedomí, vyčistite mu dýchacie cesty, udržujte dýchanie a odstráňte z jeho blízkosti všetko, čo by mohol vdýchnuť. U psa, cudzieho alebo aj vlastného, radšej nasaďte náhubok, aby po precitnutí v panike niekomu neublížil. Ak nemáte náhubok, pokúste sa ho vyrobiť ho hoci z obväzu alebo vlastnej kravaty. Psa položte na deku, starý kabát alebo aspoň igelitové vreco. Uľahčí vám to ďalšiu manipuláciu so zraneným. Psa je potrebné premiestniť aj s podložkou do auta (najlepšie vo dvojici, druhý pomáha vnútri vozidla) a po príjazde k veterinárovi pomáha preniesť psa na ošetrenie. Cestou sa radšej veterinárovi ohláste, aby mal v momente vášho príchodu všetko nachystané.

Strata krvi

Pes, pri vedomí, si krvácajúce miesto neustále olizuje. Zistite rozsah poranenia a na najviac krvácajúce miesta pritlačte obväzy namočené v studenej vode. S pomocou ďalšieho vytvorte tlakový obväz, dávajte pozor, aby bola rana obviazaná, nie priškrtená. Tlakový obväz môžete previazať ešte raz.

Kolaps a šok

Najdôležitejšie je uvoľnenie dýchacích ciest. Vytiahnite psovi jazyk dopredu a odstráňte mu z papuľky všetko, čo by mu mohlo prekážať v dýchaní. Psa musíte prikrývkami udržať v teple a suchu (pokiaľ nejde o úpal), najdlhšie však na jednom boku 10 - 15 minút. Ak treba, udržujte dýchanie ručne, vyvíjanim pevného a stejnomerného tlaku na hrudník, každých niekoľko sekúnd.

Topenie sa

Aj psy, ktorí milujú vodu a vedia plávať, sa môžu topiť, keď sa dostanú do prudkého prúdu alebo víru. Pokiaľ sa vám podarí psa z vody vytiahnuť a on nedýcha, najprv ho nakloňte tak, aby mohla vytiecť voda z pľúc a potom začnite s oživovaním. Urobte dva vdychy a skontrolujte pulz, pokiaľ je hmatetelný, pokračujte v umelom dýchani. Neprestávajte ani pri prevoze na veterinárnu kliniku.

Umelé dychanie:

U veľkých plemien sa umelé dýchanie prevádza z úst do nosu, u malých z úst do nosu a tlamy:

  1. hlava a krk musia byť natiahnuté
  2. jazyk musí byť vytiahnutý
  3. pri vdychovani do nosa zaistite, aby vzduch neunikal cez pysky
  4. vdychy musia prúdiť rovnomerne do oboch nosných dierok
  5. hľbku výdychu prispôsobte veľkosti psa
  6. po vdýchnutí nechajte krátky čas na vydýchnutie
  7. vdychujte približne po 3 sekundách
  8. sledujte hrudník psa
  9. niekoľkokrát vdýchnite a skontrolujte či psík už nedýcha sám
  10. vždy po minute umelého dýchania skontrolujte tep a dych
  11. pokiaľ pes začne dýchať uložte ho do polohy na boku, s mierne dopredu natiahnutou hlavou a vyplazeným jazykom, ňufák je mierne sklonený dolu
  12. pokiaľ pes začne dýchať, ale stále nereaguje a dych je veľmi slabý a povrchný, pokračujte v umelom dýchani o frekvencii 10-15 vdychov za minutu

Cudzie telesá

Zvedaví psy sa často pokúšajú zjesť niečo nepoživateľné a preniesť neprenosné. Často im potom uviaznu v tlame cudzie telesá a zbaviť sa ich je tvrdý oriešok pre majiteľa, nielen pre psa. Spravidla si problém všimneme až potom, keď pes vydáva neustále dávivé zvuky, pričom však nezvracia a snaží sa labkou siahať k tlame. Znamená to, že psík sa začína dusiť. Privolajte psa a v kľude mu prezrite tlamu. Pokiaľ vidíte predmet vzpriečený v hrdle, skúste ho vytiahnuť napr držadlom veľkej lyžice. Ak pes začína na sliznici modrieť, siahnite pre prekážku rukou. Prípadné poranenie vašej ruky je menšie zlo ako udusenie psíka. Pomerne častým úrazom pri prechádzkach okolo vodných tokov sú zapichnuté rybárske háčiky. Pokiaľ je vidieť špička háčku na druhej strane (napr tlamy), nedostanete ju inak von ako uštipnutím klieštikmi. Ak ju nevidno, chce to chirurgický zákrok veterinára. V letnom období sa často dostávaju do oči, uši, ale aj labiek ostne z trávy alebo obilia. Pokúste sa psa ukľudniť a pomocou pinzety vytiahnuť. Ak je zapichnutá hlboko v labke, musíte ju nechať odstraniť veterinárom. Aj malé ostne môžu spôsobiť veľké zahnisanie.

Otravy

Psy našťastie ľahko zvracajú, takže k ich otravám nedochádza tak často. A pokiaľ sa tak stane, potom v boji o ich život rozhodujú sekundy. Odporúčame aby ste zvyšky látky čo ju spôsobili vzali k veterinárovi Aby sa jed dostal z tela čo najrýchlejšie, snažte sa vyvolať zvracanie. Ako dávidlo sa môže použiť roztok soli, horčičného prášku alebo sódy. Ďalšie oštrenie je však nevyhnutné. Pozor, dávenie sa nesmie vyvolať pri otrave žieravinami. Medzi najčastejšie otravy patria prostriedky na hubenie hlodavcov, buriny, slimákov alebo staré natery s olovom (vyvolavajú zvracanie s preháňaním)

Akútne zvracanie a prehaňanie

Môže znamenať práve otravu olovom, príznak úpalu, obyčajnú dietnu chybu, ale aj príznak vážnej nemoci. Pokiaľ sa stav nezmení po dobu 2 hodín, navštívte veterinára. Aj keby príčina nebola nijak vážna, dôsledky bývajú v celkovej dehydratácii a môžu mať pre organizmus ďalekosiahle následky.

Znečistenie srsti

Po všetkých popisaných život ohrozujúcich obtiažach, sú letné znečistenia srsti len "bonbónikom" na záver. Žabinec, bodliaky, vetvičky, hnoj, to všetko by mali chovatelia odstraniť zo srsti svojich miláčikov. Čo nepustí pomocou psieho šampónu, neodstraňujte saponátom, za alergické reakcie a definitívne poškodenie srsti, to nestojí. Skúste radšej maslom, lojom a mechanické nečistoty, ak nejdú vytiahnuť prstami, radšej opatrne ostrihajte.